23. 1. 2011

Smile while you drown



Ako rieka ktorá vysychá
sledujem mesačnú púť
pohľadom upretým k oblohe
z miesta neviem sa hnúť

Prach sa do cesty postavil
všetky stopy sa stratili
svet sa pre mňa už zastavil
za mnou vlci si zavyli

Hviezdy už dávno nevidno
smogom ich všetky zakryli
sloboda v blato zmenená
tváre nám hyzdia paškvily

Svet sa ťa cez bedňu dotýka
no dotyky ľudí sa stratili
ako sa mám vyznať k niečomu
čo štúdiá dávno zabili?

Mám po krk tých anjelov obludných!
ktoré ti krásu ukradnúť by chceli
mám po krk tých hrdinov ozrutných!
čo s potkanmi spávajú v cieli

Kam pohnem sa vydím
svoj odraz v mesiaci
krčí svojim tichom mohutným
O strachu z bolesti
a bolesti strachu
Zmietnutý z mysli povetrím

Žádné komentáře: