9. 12. 2008

Bozk


Mám tajomstvo
a je len tvoje
máš tajomstvo
a je len moje
je také krásne
je také krátke
úžasne sladké
o ňom každý básni
nič nedáme za sny
nechajme to plynúť
nesmieme ho minúť
buď len môj blázon
taký jak já som
aspoň na krátku chíľu
poďme spolu míľu
buďme len blízko





3. 12. 2008

Vlasrný Vesmír?

Prečo sa to tu volá Vlastný vesmír? Každý človek má nejakú cestu. Odniekiaľ ide, niekde práve je a niekam sa poberá. Počas tejto cesty vidí všetko čo mu je jeho cesta schopná ukázať...Či už sú to obrazy krajiny okolo, alebo pocity ktoré cesta prináša, ľudia na iných cestách alebo reklamy - všetko je zážitok. Každý moment, každý nádych, každý pohľad, aj ten najfádnejší a najnepodstatnejší okamih je zážitok. Neexistujú pozitívne a negatívne skutky alebo zážitky, len zážitky...označujeme ich za zlé alebo dobré sami! Bolesť aj vášeň, cesta autobusom po 100'000'000tý krát aj západ slnka na Haiti, vzdych od nudy vašeho spolužiaka aj pradenie rozkoše vašej mačky...každý film čo ste videli, každé slovo čo ťi ublížilo alebo ťa povzbudilo VŠETKO je mozaika ktorá je len a LEN vo vašej hlave. Niekto môže mať veľmi podobnú mozaiku ale ten Nekonečný vesmír obrazov, pachov, chutí, slov, snov, úspechov, pádov a zvykov TO je Váš Vlastný Vesmír. Akokoľvek chceš, akokoľvek niekoho miluješ, nikto sa do neho nikdy nedostane, nikto ťa nikdy nepochopí úplne...nikto nemôže byť ty. Zomrieš sám...každý žijeme a zomierame samy. Či už na bojisku alebo doma...zomierame samy a zostaneme iba najprv spomienka vo vesmíre iných, potom len tieň, nakoniec sa stratíme úplne...vďaka bohu (s malým b)

2. 12. 2008

Koniec večnosti?

Nie si tu...ale čo už...nebola si tu nikdy, hlavne keď som ťa potreboval. Karol mal pravdu...musím sa pohnúť ďalej...neviem prečo ti to píšem, asi aby som sa cítil že jedna veľmi veľmi dlhá kapitola v mojom živote sa skončila...Mal som veľa ilúzií a vždy keď už boli skoro preč, spolu s poslednou iskierkou nádeje, tak si prišla a povedala alebo spravila niečo, čo ich udržalo pri živote...tá ilúzia mi dávala silu ísť stále ďalej, nádej že raz sa dočkám. že raz príde tá doba. Ilúzia sa však nikdy nezmení na skutočnosť ale nádej vydrží naveky. Nie som zodpovedný za šťastie iných a to som si uvedomil až dnes. Bolo to ťažké...posledných pár rokov. A dnes, keď si mi povedala tých pár, možno bezvýznamných slov v tom vchode, došlo mi že ma nepoznáš ani trochu...Áno, určite by som dokázal sa pokúšať celý život, a aj by som chcel...ale Karol hovorí že aj keby sa mi to možno raz podarilo nebol by som šťastný. To že sa stále snažím a stále to pokazím a stále mi dáš znovu a znovu nádej na to, aby som to skúšal ďalej je asi to jediné o čo mi ide. Možno to ani nie je láska...len masochizmus...možno...neviem...poznám ju len od teba, takže nemôžem porovnávať. Ten pocit je intenzívny ale nie je opodstatnený. Je to len ilúzia. Pravdepodobne robím chybu, že sa ťa snažím v duchu zbaviť, ale s Karolovou pomocou som sa zbavil všetkého na čom mi záleží a teraz nemám čo stratiť ... a som šťastný. Si jediná ktorá zostáva na tomto úžasnom a krutom svete, na ktorej mi záleží a ty si jediná čo ma vie spraviť nešťastným. Som ako Matkinov Mystik. Viem PRESNE s kým by som bol šťastný do konca života ale nikdy ho nebudem mať...a ako dopadol? Tak ja dopadnúť nechcem. Myslel som že šťastie príde ak budeš šťastná ty, tak som robil všetko preto aby to tak bolo a zdalo sa mi, že sa mi to darí...ale len zdalo, nie si s ním štastná, aj tak toho nebolo veľa, čo som mohol urobiť...možno. Možno som toho mal spraviť viac...možno...Hádam som sa mal snažiť viac...hádam. Snáď som mal spraviť svoj krok skorej, keď si ho ešte nepoznala...snáď...snáď to budem ľutovať do konca života...snáď...ale som aký som a stojím si za každým rozhodnutím ktoré urobím, aj keď nebolo najlepšie. Zostane tam po tebe diera...veľká diera, snáď sa mi ju podarí niekým alebo niečím zaplniť...snáď...Nikdy som ti (nahlas) nepovedal „Láska moja“ ale vždy si ňou bola. Za všetko to trápenie som ti vďačný, ukázalo mi silu ľudského citu, dovtedy som na neho neveril, lebo som ho ani nemal. Nepraj mi šťastie, nebudem ho mať. Nedávaj mi ľútosť, nepotrebujem ju. Neprejavuj nenávisť, nezaslúžim si ju. Malá časť vo mne dnes zomrela, ale ako povedal Karol...“To bola tá slabá časť...Teraz si silnejší“ Možno má pravdu...Možno...nič nie je isté...len to že ťa ľúbim, a musím prestať pretože ti mňa nikdy nebudeš. A to ničí mňa, aj Karola. A keď nie kvôli mne, tak to musím skúsiť kvôli nemu.

Prečo jej to napriek Karolovim radám nepošlem?

I'am the one

I'M The One
I'Ve Been Here For You All Along
I'M The One
Who'S Shoulder You'Ve Been Cryin On
Nice Guys Finish Last
No One Knows As Good As Me
We'Re Just Good Friends
And You Come To Me For Sympathy
You Tell Me That I'M Not Your Type
Still You Call Me Late At Night
Everytime He Picks A Fight
After All He'S Said And All He'S Done
I'M The One

doslovne >
Ja som Ten pravý
Bol som tu po celý ten čas pre teba
Ja som Ten pravý
Na koho pleci si plakávala
Dobrý chlapci skončia posledný
Nik to nevie tak dobre ako ja
Sme len dobrý priatelia
A ty ku mne prichádzaš pre súcit
Vravíš mi že nie som tvoj typ
Aj tak mi voláš neskoro v noci
Vždy keď sa s ním povadíš
Po tom všetkom čo povedal a urobil
Ja som Ten pravý


Láska je Ilúzia...a je taká krásna

Láska nie je ty, ja, my alebo oni. Láska nie je príťažlivosť, láska nie je byť milovaný...Láska je niečo medzi, väčšie ako dvaja jedinci, väčšia ako dvojica. Je to ilúzia že tu je niekto kto je len tvoj a len pre teba, ilúzia že je niekto na kom ti záleží viac ako na sebe, ilúzia že je to niekto kto ta pozná a vie ako myslíš...ilúzia. Pravdou je, že akokoľvek niekoho miluješ, nikdy ti nebude úplne rozumieť, akokoľvek chceš stále je každý človek jeden vesmír zostavaný kakofóniou
pohľadov a tisícimi spomienkami na pachy, zvuky, zážitky...je to bolesť a krása, obetovať sa pre tvoju lásku, nie pre iného človeka ale pre ten pocit medzi, ktorý vám dáva pocit že ste rovnaký, lebo ho cítite obidvaja

Reason for the season

Tak sme konečne povolili...
Napriek tomu že blogové šialenstvo okolo nás zúrilo na plné gule sme doposial odolávali...
Až sme si jedného Decembrového večera uvedomili, že všetko to, čo sme doteraz tvorili len tak hnije na našom Txty súbore a po častiach to posielame známim. Tak prečo nie, veď takto bude transmisia našich myšlienok jednoduchšia, plus budeme mať ilúziu že po nás niečo zostáva. Tento blog chceme venovať hlavne veciam, ktoré máme v hlave, resp. ktoré v pravydelných intervaloch tryskajú na papier. Taktiež sa tu určite nájde aj miesto na internetový chaos. Dúfam že aspoň pár ľudí sem nakukne a pokúsia sa pochopiť náš vesmír. Vitajte v krajine divov.