25. 8. 2009

Ani na voze...


Išiel som hodiny a hodiny...nevedel som kam, to som sa mal dozvedieť až keď tam prídem. Potreboval som len ísť...nohu pred nohu a znova, akoby som to chel všetko zo seba vychodiť. Niekde pri koľajách som začal plakať. Hambil som sa sám pred sebou. Hambil som sa pred celým svetom aj keď tam nikto široko daleko nebol...a potom som sa pustil, ten pocit prichádzal pozvoľna, ako keď ti dochádza čo sa to vlastne stalo...Išiel som a plakal, niekam, kamkoľvek len nie tu. Od rána až do večera. Prešiel som dookola okolo celého mesta. Asi 20 ľudí ma zastavilo a chceli vedieť čo mi je alebo či mi nemôžu pomôcť...kto hovorí že Slováci sú bezcitný mamrdi? V jednej chvíli v som si uvedomil že som ani nevedel že takéto zvuky dokážem vydávať...znelo to ako Tur na porážke...Vidiel som ju asi 6 krát z toho naozaj to bolo iba pri Rakete a aj to viem naisto len vďaka tomu že tam bola aj Múdrosť. Pár minút som sedel v jarku a potom som do seba nalial tri Harakiri...už viem prečo tomu hovoria tekutá odvaha. Hovoril som s ňou. Povedala že ma neľúbi. Nádej je prvým krokom na ceste ku sklamaniu?...warhammer mi očividne dal viac do života ako som si pôvodne myslel. "Ak ťa nemôžem mať len pre seba, tak s tebou nechcem mať nič"...povedal človek ktorému už dva dni nechutí jesť a nedokáže v noci zaspať čo stále myslí na jednu sketu čo ho odviedla k rieke a po tom čo mu dala asi dve minuty krasny dlhy bozk mu povedala že chce aby zostali kamaráti...mal som ju šlahnuť do ignoru kde sa len dalo, rozbiť USBčko kde mam jej fotky a ísť robiť niekam zlobu z Kráľom. Tou druhou cestou už som išiel...na tej druhej ceste to bolí tak že to ani ja nemám rád.

24. 8. 2009

Odpoveď


Pálivý oheň v jeho žilách
znova raz holka prebudila
a ako to raz z ohňom býva
voda ho zo sveta vždycky zmýva

Dala mu nádej
svitol mu deň
len na to aby
zas zašiel len

Môžeš chcieť utiecť
pred tým čo čo ťa trápi
no to pred čím bežíš
sa vždy k tebe vráti


Nechel od nej hriech
chcel iba dve slová
aj keď vtedy vedel
aká pravda je holá

Aspoň na malú chíľu
len na okamih
chel pocítiť ako
mu zrýchli sa dych

A ak aj beznádej tou cenou bola
za krátych vzdych - za tie dve slová
zaplatil rád
a zaplatí znova
aj keď vždy vie
že peklo ho volá

On spravil blázna
zo samého seba
za to že myslel si
že dotkne sa neba

Až keď ho zasiahla
tá pravda celá
zbadal že láska
je zas príliš smelá

Vedel to dávno
žil v krutej lži
keď klamal sám seba
nádejou vždy

23. 8. 2009

Spravte to niekto, kto vie kresliť...




Dostal som nápad na grafit...

Dva vagóny v metre alebo na vlakoch
Ked budú posledný v jednej súprave a ktorýkoľvek v druhej tak, aby stáli jeden pred druhým s pohľadu od nástupišťa - vtedy treba nasprejovať dve polovice srdca alebo dvoch zaľúbených. Na jeden vagón jednu polovicu, na druhý druhú...
Iba dva správne vagóny a iba vo správny moment búdu tak, aby boli polovice spolu a aj to iba na chvíľu, kým sa znova nepohnú....
Všetci budú vidieť tie dve polovice ale spolu, tak aby tvorili komplet ich možno neuvida nikdy...

Obrázok nesúvisí, je len kúl...

Lonesome town - Osamelé mesto



There's a place where lovers go - je miesto kam zaľúbený chodia
To cry their troubles away - aby vyplakaly čo ich trápi
And they call it Lonesome Town - hovoria mu osamelé mesto
Where the broken hearts stay - kde žijú zlomené srdica

You can buy a dream or two - môžeš si kúpiť sen či dva
To last you all through the years - čo vydržia ti celé roky
And the only price you pay - a jediná cena ktorú zaplatíš
Is a heart full of tears - je srdce plné sĺz

Goin' down to lonesome town - odchádzam do osamelého mesta
Where the broken hearts stay - kde žijú zlomené srdcia
Goin' down to lonesome town - idem do osamelého mesta
To cry my troubles away - vyplakať čo ma trápi

In the town of broken dreams - v meste zlomených snov
The streets are filled with regret - ulice sú plné ľútosti
Maybe down in lonesome town - možno že v osamelom meste
I can learn to forget - naučím sa zabúdať

Maybe down in lonesome town - možnože v osamelom meste
I can learn to forget - naučím sa zabudnúť

Sebec





AKO??
AKO To môžeš takto povedať ty sebec???
Cítiš sa vyrovnaná, je ti dobre keď si to tým skurvencom vrátila?
Kto ti kurva dal právo rozhodovať za nás oboch
Odkiaľ si to vzala? Čo ty môžeš vedieť, komu čo bude stáť z čo??
Bojíš sa bolesti? Ale veď aj ja do piče...ale takejto...keď nedostanem ani šancu ľúbiť
vraj prepáč nechcem pokaziť to čo máme
lenže to čo máme mi NESTAČÍ

milujem ťa....čo to nevidíš?
Inak mi to nejde
a ak mi nedáš šancu ťa znenávidieť
tak to bude trvať choda dalšie štyri roky!
znova znova znova všetko odznova
nádej beznádej odmietanie nenávisť vyjednávanie depresia akceptácia....sloboda
a o trochu viac mŕtvy kým sa dostanem von

toto nie...na toto nemáte právo vy hnusné zlodejské kurvy!!!!

Pomsta Karol? Nenávisť plodí nenávisť...Už ma nebaví držať kruh nenávisti...žniem čo niekto zasadil do nej, tak z toho ublížim niekomu inému aby niekto iný zas ublížil niekomu inému?
Nie...pomsta nie...

Bez šance...
Ironické...tým že mi nechce ublížiť mi ublížila viac ako sa len dalo
Len pár sekúnd...zdali sa ako večnosť
Pár sekúnd keď som uveril že ma naozaj miluje, kedy som videl ako Karol konečne odíde
kedy sny v ktorých zomieram prestanú byť tie najlepšie čo som kedy mal. Keď budem milovať a budem milovaný...
Potom mi to vzala...stálo tých pár sekúnd za to?
Pár sekúnd ilúzie lásky, jeden bozk...a koniec...už len smútok
Stálo to za to všetko?
Stálo...

22. 8. 2009

Ako?

Včera som mal stretko s Karolom...a bolo intenzívne, najslinejšie tento rok...
Už som si myslel že sme v pohode...on sa vyblázni sem tam a zvyšok nejak kohabitujeme, ale včera sa niečo stalo...ležala mi hlavou v lone a ja som bol na sekundu opäť s ŇOU. Všetko sa to na mňa zvalilo odznova. Všetky tie horké momenty kedy sme boli pri sebe ale nie spolu. Potom som s jednou jej kamarátkou začal robiť Karolovské pičoviny - O 20:00 som si nevzal Clozaril. O 20:10 som zacítil na pravom zápästí akoby ma pohryzol ovad. Spravil som čo mi povedal Majko - koncentroval sa na svoj prst a opakoval Stop. Pomohlo to...nachvíľu...niekedy s ním musím ísť na pivo. Keď som ju išiel odprevadiť začal som vidieť postavy v tieňoch. Ale len kútikom oka...záblesky sveta ako keby bol kreslený, vnímal som dovolenku dva roky dozadu v egypte ale pritom som bol telom na podrbanej seredskej ceste takže moja koordinácia musela vyzerať divne. Boril som sa po kolená do asfaltu.
Prišiel som domov v celku bez ujmy, keď som odomikal tak nejaká žena v diaľke kričala akoby ju drali z kože...ale ešte som stihol Špiťa presvedčiť že berem Meth a nedávam mu, nie že by som čokolvek povedal proste si to domyslel.
Teraz mám Geodon...musím ho ale všade nosiť zo sebou.

How can anyone ever love me when Im a mediacated psychopath that becomes a demented freak everytime a situation strucks a cord??

I hate her....she was the one who did this to me...

Love is like a day in school without my pills...

12. 8. 2009

A tak to znova začína...


Prvýkrát keď som ju uvidel, sedela pri budove ktorá sa volá Pokrok...akoby sa mi Tarantino snažil vraziť trochu svojej skrytej irónie do života aj tak preplneného cynizmom...
Sedela tam s jedným z kráľov mesta ktoré nemá kráľov...mala na tvári ten svoj rozkošný úsmev a topánky ako z presne toho druhu porna ktoré milujem...vtedy som ešte nevedel že oboje mi raz bude kradnúť spánok. Bohu Podobný mi povedal že to je Žena z Ríma...netrvalo dlho a zistil som že je v mnohých veciach ako ja keď som ešte nepoznal Kráľa.
Ako ľudia sa môžeme na svet pozerať len ľudskými očami, ale sú aj iné oči...napríklad oči blázna.
Poznám tie oči, každé ráno ich vidím v zrkadle...Kráľ im hovorí Shifty eye. Ona ich mala.
Ďalšia stratená duša prechádzajúca sa po meste v ktorom nevidno hviezdy, premýšľajúc na moste či by si skokom dole svoje problémy vyriešila, alebo ich iba rozmnožila.
Pútnik v dunách nepochopenia, v púšti samoty prahnúca po oáze ľudského tepla - nikdy ho nedostanúc pretože pery má príliš vysušené na to, aby sa napila.
Ubližuje sebe, ubližuje ľudom okolo...nefalšovaný čistý cit...bolesť, láska, nadchýnanie sa krásou, sebadeštruktívna a skľučujúca nenávisť k samej sebe...ešte to nevedela ale bola hedonista čakajúc ako ja vtedy v slzách, utopený v alkohole na svetlo na konci tunelu...na niečo alebo niekoho kto ho posunie daľej alebo späť, na miesto, kde to konečne do seba zapadne a začne dávať konečne zmysel.
Labyrint jej duše je nekonečný...nie ako u tých plastikových bábik ktoré znečisťujú celý svet, každý deň nové zákutie - intenzívne, pateticky rozkošné...človek si nemôže pomôcť aby sa nedostal k jej blízkosti a nepocítil aspoň časť tej nespútanej intenzity ktorú sama nedokáže vystáť....
Musím už ísť...dúfam že nabudúce keď tu budem písať ako Víťaz už to bude óda na lásku ktorá je opätovaná...nie na zamilovanosť o ktorej objekt nemá ponatia...