tag:blogger.com,1999:blog-30878484144406112002024-03-13T13:50:17.296+01:00Vlastný vesmír Karola a ViktoraSmejete sa na mne že som iný, a my sa smejeme na vás že ste rovnakí...Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.comBlogger25125tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-6817666809933349892018-05-16T00:12:00.002+02:002018-05-16T00:30:11.118+02:00Poviem Ti Príbeh<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Volám
sa Viktor. Nie som nikto veľký ani dôležitý. Som len človek ako každý
iný. Človek ako ty. Chcem ti povedať príbeh, ako som stretol človeka.
V živote som bol už veľa vecí - brat, študent, kuriér, priateľ,
kuchár, programátor... tento pondelok som bol ale niečo, čo tak často
nikto z nás nebýva (určite menej, ako by sa patrilo).</span><br />
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
Bol som demonštrant.
</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Bol som na proteste proti vymenovaniu Pellegriniho vlády v Bratiske.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Nechcem
ti hovoriť, prečo si tam ne/mal prísť, čo a ako ne/podpísať, alebo čo
by si si mal o tomto všetkom, čo sa tu deje, myslieť – verím, že už na
to máš aj tak vlastný názor.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Tak
ako veľa iných som sa minulý štvrtok cítil strašne zradený keď ohlásili
Pochod za Slušné Slovensko za zrušený. Bol som na každom jednom, a Ten
elán, pocit spojenia s niečím väčším ako ja, či už to je
Dav/Národ/Hnutie/Ľudstvo a pocit moci a nádeje "Hej! Toto je ono! Ten
bod keď sa to všetko otočí a svet bude konečne dávať zmysel!"</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">...Tak ten pocit praskol.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Na
udalosti na fb sa celý deň ľudia dušovali, ako tam idú robiť bordel a
neodídu kým nepríde výsledok. Aký sú rezolútni. Ako sú naštvani. Presne
ako ja.
Tak som si zobral rúčku z mopu, naštval tým máti, spravil z
krabice z modrého kontajnera transparent a išiel pred Národnú Radu. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Tam ma čakalo 2 tisíc ľudí. A moje sklamanie že ich je tak málo.
</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Boli
sláky. Bola Táňa s listom. Boli heslá a príbeh o Jankovskej a mafii. A
potom to skončilo a ja som sa s mojím mopom postavil pred Národnú radu.
Všetci tí hrdinovia z fejsu sa začali vytrácať. A zrazu nás bolo 100.
Potom 10. Potom odišla aj tá babenka zo Zlatých Moraviec. A ja som tam
ostal sám.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Na
transparente som mal : "79 Vlastizradcov vs. 1 Slovensko", ale nebolo to
velmi vidieť, lebo som nemal čiernu fixku. Len Farebné.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> Policajti mi povedali, že ak mám transparent, musím stáť aspoň 50 metrov od parlamentu.
Asi som bol prílišná hrozba pre Národnú bezpečnosť.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Tak
som stál. Sám. Pri betónových kockách a bola mi zima. Hodinu. Dve. Tri.
Ešte na začiatku som stratil rukavicu. Tak som si tú jednu vymieňal z
ruky na ruku a strkal si tú holú pod pazuchu. Triasol som sa jak osika a
chveli sa mi pery.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> Tak tu si teda: "79 Vlasti-zradcov a 1 Viktor".</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Vlastne klamem. Nestál som tam sám. Bol tam so mnou aj jeden hlas. Ten v mojej hlave. "Si debil, ani ťa tu nikto nevidí"<br />
"Si jak tí týpci, čo stoja sami s transparentom pred prezidentským palácom a všímajú si ich len turisti."<br /> "Čo tu robíš?"<br /> "Nič nezmeníš, si úbohý a masochista"<br /> "Vzdaj to. Na čo sa tu hráš?" <br /> "Všetkým okrem teba to už došlo, poďme domov - zajtra ideš do roboty" a tak...</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
Nechcel som. Nevedel som to. Stále mi to nejde prijať. Ako keby keď
odídem, zabijem v sebe tú poslednú iskričku nádeje že to skončilo a im
to prejde.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Ani
neviem odkiaľ prišla. Zrazu tam stála, triasla sa od tej zimy a cez
drkotajúce zuby sa na mňa usmievala. Pekná, videl som ju už predtým v
dave, ešte za svetla. Asi novinárka. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">"Ty tu ešte stále stojíš?" - spýtala sa ma s mixom údivu a starosti.<br />"Hej" - šepol som s fialovou hubou.<br />"Koľko tu chceš ešte stáť?"<br />"Koľko bude treba..."</span>
</div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Schúlila sa do kabátu a kývla hlavou smerom k Rade.<br /> "Nechceš ísť aspoň na čaj? Poď, veď tu zamrzneš."<br />Nechcel
som ísť - chcel som tam stáť a hypnotizovať budovu, ako keby to vedelo
dačomu pomôcť. Chcel som sa pozerať na chrbty tých grázlov, a priať im
všetkým rakovinu. Ako chodia okolo mňa od hradu do roboty. Paška. Blaha.
Žitňanská. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> Ale bolo mi zima a som len človek. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> Išiel som. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> "Inak ja som Viktor." </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> "Ahoj, ja som Jana." </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Bola
tam teplo jak na pláži. Skrehnutými rukami som si dal na mikinu odznak,
čo mi podal ujo na vrátnici. Nechcel som ísť dovnútra ďalej jak
vestibul. Nemal som kam odložiť transparent a chceli ma lustrovať - a
vôbec. Moje miesto je vonku. Tým že som vôbec tu, protest vlastne
skončil...</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">"Tak ja ti ho teda donesiem sem, počkaj."</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
Odišla. Bolo mi divno. Nikdy som tu nebol, aj keď som to tu často videl v
telke. Svetlo. Teplo. Maníci v modrých uniformách stojaci v pozore.
Pred schodami poloblúk novinárov, pred ktorými niekto hundral. Prišla
späť s čajom. Citrónovým. Klopkala s ním na vysokých opätkoch, ako keby
jej to tu patrilo, čo bolo samo o sebe heroický výkon.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Pálil ma na prstoch a pomaly sa mi do nich vracal cit. Definitívne top 10 vecí čo som kedy pil.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"> "To je kapitán?" pohol som bradou smerom k novinárom.<br />
"Jo..." uchechtla sa, "Kapitán..."</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">"Nevedel som, čo mám povedať. Stáli sme tam, pri drevenom pulte,<br /> ujo vrátnik pozeral live prenos z rozpravy a ja som si bolestivo uvedomoval, ako sem nepatrím.<br />
„Hodia nás zas do Žumpy?“ spýtal som, čumiac do blba.<br />
„Vyzerá to už tak.“<br />
To sa vážne nenájdu štyria z nich, čo majú svedomie? Veď aj z Gomory zdrhli Lót, jeho žena a dve decká…"<br />
Dvihla na mňa obočím. Neviem, či si myslela, že som naivný alebo zblbnutý. Horeli mi líca.<br />"Koľko máš rokov?"<br />
"26"<br />
"Fakt? Vyzeráš na 22" <br />
"...lebo...som sa oholil?"
</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Zazvonil
jej telefón. Nechcel som to počúvať - ale nemal som kam ísť. "Hej ešte
sme tu... neviem... neviem kedy, ešte to naťahujú..."
Asi jej decká. Popravde, nevyzerala že nejaké má.
"Nie, nejedzte to v posteli, pekne jedzte pri stole... určite
prídem ok? Paráda, papa."
</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Dopil som čaj. "Díky moc. Fakt mi to pomohlo."<br />
"Za málo.“<br />
Nevedel som, čo povedať. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Gro
môjho života som cynické hovado... a tu stojím a som už úplne namäkko.
Možno to bolo podchladením, možno pocitom zlyhania, možno umierajúcou
nádejou na lepšie zajtra…No strašne ma to dojalo. To všetko. To maličké,
ľudské gesto na pozadí toho obludného divadla. Keď ťa nikto nevidí,
lebo si len človiečik a tu sa rozhoduje o štátoch, a teba si niekto
všimne a uzná tvoju ľudskosť. To všetko som cítil a chcel povedať...ale
nevedel som ako.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Nie...za veľa. Ani nevieš jak moc."
Chcel som si ten moment nejak...zachytiť. Zapamätať čo sa mi dialo…"Odfotíš sa so mnou?“<br />„Jasné, daj!"</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Spravil som fotku. Stáli sme tam a počúvali kontinuálnu verbálnu hnačku predsedu náhodnej vady.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Otočila sa na vrátnika: "Viete prosím, kedy budem v rozprave?“<br />"Každú chvíľu pani poslankyňa.“<br />"Rád som ťa poznal, Jana.“<br />"Aj ja teba Viktor. Musím už ísť."<br />"Ahoj...“</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">A išla preč. </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Teraz
viem, že išla prehrať tak, aby to iný nevzdali. Ja som išiel zase von.
Pozerať sa z prvej rady, ako Slovensko po krátkom vzoprení zas padá na
papulu. Ako 81 hyjen za prachy zavrie oči pred vraždou dvoch mladých
ľudí. Ako sa volajú oni, a ako sa volá ona, som zistil až na druhý
deň...
Ale tá noc pri mne zostala. A zostane. Lebo teraz už viem. Lebo
teraz, keď mi nabudúce niekto povie: „A šak sú šeci rovnaki“, alebo „Ale
veď sú všetci taký isti“, môžem mu pozrieť rovno do očí a povedať:
„Nie. Nie všetci.” </span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up" style="margin-top: 5px;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">Nie všetci.</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
</span><br />
<div class="first aos-init aos-animate" data-aos="fade-up" style="margin-top: 5px;">
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
Volala sa Jana Cigániková</span></div>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">
A v tú noc som stretol veľa politikov, ale len jedného človeka.</span><br />
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;"><br /></span>
<span style="font-family: "arial" , "helvetica" , sans-serif;">www.poviemtipribeh.online</span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-77904503228955301842011-02-27T15:11:00.001+01:002011-02-27T15:25:32.314+01:00It takes all kindsMy taste in music lacks direction.<br />Honestly, I cant think of any kind of music that has a soul (effort put into it by the makers) that I do not like! From Prodigy to Edith Piaf, I just enjoy almost anything they put on.<br />Is anyone else out there like me? Or do you have a style you prefer? Post some bands you like if you have 'em!<br /><br />Anyways<br />Yesterday, as I was on my way to rehersal Ive met 2 of my old time buddies. They were on there way to a concert so after my stuff I went to check it - much to my pleasant surprise, it was a Death Core night :D<br />What is Death Core you ask?<br /><br /><br /><object style="height: 390px; width: 640px;"><param name="movie" value="http://www.youtube.com/v/mjahkRwn2YE?version=3"><param name="allowFullScreen" value="true"><param name="allowScriptAccess" value="always"><embed src="http://www.youtube.com/v/mjahkRwn2YE?version=3" type="application/x-shockwave-flash" allowfullscreen="true" allowscriptaccess="always" height="390" width="640"></embed></object><br /><br />I admit, it is an acquired taste, but you dont know whatcha missin when you get thrown around in a Mosh Pit. Some pretty good local bands pulled out some heavy duty stuff - my neck is still sore from all the head banging :D<br />Have you ever been to such an event? Do you like Moshing?<br />I couldnt have gotten enough of it - I just dropped dead exhausted at the break of dawn and woke up with the kind of munchies that cause a Zombie Holocaust!<br /><br />Appriciating feedbackKarol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-41767689361492579272011-02-26T13:33:00.002+01:002011-02-26T13:39:50.197+01:00Nostalgia attack!!With bony hands I hold my partner<br /> On soulless feet we cross the floor<br />The music stops as if to answer<br /> An empty knocking at the door <br />It seems his skin was sweet as mango<br /> When last I held him to my breast<br />But now we dance this grim fandango<br /> And will four years before we rest<br /><br /><br />Can you guess the game?<br />No Google!Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-25404410005328369372011-01-23T03:39:00.012+01:002018-05-16T00:58:29.998+02:00Smile while you drown<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1_Tyr-13jWng8eV_I92SbxXtXUAw1ratGbtqQSlWFf9BmfmmeFrGGxFZtQtSapBnDc-9jvRJq-bOTQD6Ex70VKLHE3g3lSNoVZKbPpUBMye_h6h9hG3kzCflBCekS5ydSU_m5iBnOPg0/s1600/drown.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5565216693073113954" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1_Tyr-13jWng8eV_I92SbxXtXUAw1ratGbtqQSlWFf9BmfmmeFrGGxFZtQtSapBnDc-9jvRJq-bOTQD6Ex70VKLHE3g3lSNoVZKbPpUBMye_h6h9hG3kzCflBCekS5ydSU_m5iBnOPg0/s320/drown.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 320px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 249px;" /></a><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">A</span>ko rieka ktorá vysychá</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">sled</span><span style="font-family: "georgia";">ujem mesačnú púť</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">pohľadom upretým k oblohe</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">z miesta neviem sa hnúť</span><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">P</span>rach sa do cesty postavil</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">všetky stopy sa stratili</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">svet sa pre mňa už zastavil</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">za mnou vlci si zavyli</span><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">H</span>viezdy už dávno nevidno</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">smogom ich všetky zakryli</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">sloboda v blato zmenená</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">tváre nám hyzdia paškvily</span><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">S</span>vet sa ťa cez bedňu dotýka</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">no dotyky ľudí sa stratili</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">ako sa mám vyznať k niečomu</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">čo štúdiá dávno zabili?</span><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">M</span>ám po krk tých anjelov obludných!</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">ktoré ti krásu ukradnúť by chceli</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">mám po krk tých hrdinov ozrutných!</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">čo s potkanmi spávajú v cieli</span><br />
<br />
<span style="font-size: 180%;"><span style="font-weight: bold;">K</span>am pohnem sa vydím</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">svoj odraz v mesiaci</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">kričí svojim tichom mohutným</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">O strachu z bolesti</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">a bolesti strachu</span><br />
<span style="font-family: "georgia";">Zmietnutý z mysli povetrím</span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-8353157053719854912011-01-18T03:11:00.004+01:002011-01-23T04:26:20.446+01:00My Mask<span style="color: rgb(0, 153, 0);">I wear the Mask that grins and lies</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">It hides my cheeks and shades my eyes</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">This debt I pay to human guile</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">With torn and bleeding heart I smile</span><br /><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">Why should the world be over-wise</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">In counting all my fears and sighs?</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">Nay, let them only see me, while</span><br /><span style="color: rgb(0, 153, 0);">I wear the Mask with fear and style!<br /></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-75994443785324785582011-01-17T23:40:00.003+01:002011-01-17T23:41:47.707+01:00Vo mne DraháThrough the woods a girl came sadly<br />Something broken in her chest<br />She had dared to love another<br />Alas, no <span class="yshortcuts cs4-visible" id="lw_1295304003_0">better than the rest</span><br /><br />Up my path a girl came sadly<br />Something opened up my doors<br />I longed to stop her <span class="yshortcuts cs4-visible" id="lw_1295304003_1">bleeding heart</span><br />So I drew her to my shores<br /><br />Those you trust will hurt you badly<br />Something now I'm sure you see<br />Drown your tears in me my dear<br />As you drown, my dear, in me.Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-72054956672578164722011-01-17T22:19:00.004+01:002011-01-17T22:33:00.943+01:00Úpadok<span style="font-size:100%;"><span style="font-family: arial;">Hovorí sa, že človek si zvykne aj na šibenicu.<br />Človek si zvykne aj na horšie veci ako šibenica...Kedysi, keď si ma prvýkrát požiadala....vlastne, keď si mi prvýkrát rozkázala, aby som to pre teba urobil, nevedel som čo mám robiť. Chcelo sa mi vracať. Chcelo sa mi plakať. Chcelo sa mi kričať. Všetko len nie niečo tak....iné ako ty. Ty si predsa dokonalá a toto je tak....tak...zlé. Zaváhal som a ty si sa usmiala. Bolo to ako facka od sna aby som sa prebral z reality. Bolo to hrozné, horšie ako keď si ma vtedy nechala čakať ťa celú noc na daždi po tme za mestom. Každý meter som tŕpol či ma nezastavia...či sa neprezradím...či ma od teba neodvlečú v reťaziach...<br />Po čase sa to stalo omnoho ľahšie...ako keby som sa ustálil do rutiny. Bolo to vlastne až pateticky jednoduché: vyzdvihni to, nalož do auta, jazdi predpisovo, vylož v práci a vhoď do spalovača.<br />Potom len čakaj. Prvýkrát ma napínalo keď som počúval ako to praská a syčí - stále som musel myslieť na tvoj hlas, tvoje sladké slová ktoré ma hladili po duši...<br />Kosti vždy zabrali najdlhšie, niekedy som ich musel popostrkovať alebo rozbiť na kúsky. Povedala si že nič nesmie ostať. Ja si svoju prácu odrobím...a myslím že mi to celkom ide...<br /></span></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-54652087596541368922010-07-19T20:03:00.002+02:002010-07-19T20:20:51.811+02:00<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEja5g7b5HSP5OC0AiLitahHo38bZIE2_WVIXrVyYnBOwUVWTr8N1qE2CsVYSkndCi_67iVvtYgI74U_Id3qXSdy2tGR5umw3R_yiz3cmrfVSVm8k_6o4ZFc9T0XBahyphenhyphenWDuLvPYlYNuo_pM/s1600/1270192104803.jpg"><img style="display: block; margin: 0px auto 10px; text-align: center; cursor: pointer; width: 315px; height: 281px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEja5g7b5HSP5OC0AiLitahHo38bZIE2_WVIXrVyYnBOwUVWTr8N1qE2CsVYSkndCi_67iVvtYgI74U_Id3qXSdy2tGR5umw3R_yiz3cmrfVSVm8k_6o4ZFc9T0XBahyphenhyphenWDuLvPYlYNuo_pM/s320/1270192104803.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5495683911934432130" border="0" /></a>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-55653801313285247112009-08-24T12:37:00.003+02:002009-08-24T12:47:56.841+02:00Odpoveď<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsg_exBdvX5xtZy5DuYVhaukaQWFPB3zdkCqK-Nm6VR7TMzQ286xPBEuIaFGckXZtH4Vz9ZclFJJxdpI7uPtlvZ_7v2beFlamAahsDSwRFNvUuYpq-t95DEPXpli8fE73hyH9AX5IqB8o/s1600-h/Lilith.gif"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 156px; height: 320px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgsg_exBdvX5xtZy5DuYVhaukaQWFPB3zdkCqK-Nm6VR7TMzQ286xPBEuIaFGckXZtH4Vz9ZclFJJxdpI7uPtlvZ_7v2beFlamAahsDSwRFNvUuYpq-t95DEPXpli8fE73hyH9AX5IqB8o/s320/Lilith.gif" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5373479146816472386" border="0" /></a><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">P</span></span>álivý oheň v jeho žilách<br />znova raz holka prebudila<br />a ako to raz z ohňom býva<br />voda ho zo sveta vždycky zmýva<br /><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">D</span></span>ala mu nádej<br />svitol mu deň<br />len na to aby<br />zas zašiel len<br /><br /><span style="font-size:180%;">M</span>ôžeš chcieť utiecť<br />pred tým čo čo ťa trápi<br />no to pred čím bežíš<br />sa vždy k tebe vráti<br /><br /><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">N</span></span>echel od nej hriech<br />chcel iba dve slová<br />aj keď vtedy vedel<br />aká pravda je holá<br /><br /><span style="font-weight: bold;font-size:180%;" >A</span>spoň na malú chíľu<br />len na okamih<br />chel pocítiť ako<br />mu zrýchli sa dych<br /><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">A</span></span> ak aj beznádej tou cenou bola<br />za krátych vzdych - za tie dve slová<br />zaplatil rád<br />a zaplatí znova<br />aj keď vždy vie<br />že peklo ho volá<br /><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">O</span></span>n spravil blázna<br />zo samého seba<br />za to že myslel si<br />že dotkne sa neba<br /><br /><span style="font-weight: bold;font-size:180%;" >A</span>ž keď ho zasiahla<br />tá pravda celá<br />zbadal že láska<br />je zas príliš smelá<br /><br /><span style="font-size:180%;"><span style="font-weight: bold;">V</span></span>edel to dávno<br />žil v krutej lži<br />keď klamal sám seba<br />nádejou vždyKarol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-23130455080844699332009-08-23T23:15:00.004+02:002009-08-24T00:57:17.000+02:00Spravte to niekto, kto vie kresliť...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQbQnIVOdJ4esA0h8Jv_ASbBiYBgaA4s8Vmp5DYVb2jZt32jsS-24KYro6A5D4Z8lxG97BXvPj2sNXYALGmRRMK6LHkDGrRqGL13Pi1LOHtYe2JDOgQ1ttWuijZpiUPY946ZkmRhuDnNs/s1600-h/our+love.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 320px; height: 234px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQbQnIVOdJ4esA0h8Jv_ASbBiYBgaA4s8Vmp5DYVb2jZt32jsS-24KYro6A5D4Z8lxG97BXvPj2sNXYALGmRRMK6LHkDGrRqGL13Pi1LOHtYe2JDOgQ1ttWuijZpiUPY946ZkmRhuDnNs/s320/our+love.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5373297136328606754" border="0" /></a><br /><br /><br />Dostal som nápad na grafit...<br /><br />Dva vagóny v metre alebo na vlakoch<br />Ked budú posledný v jednej súprave a ktorýkoľvek v druhej tak, aby stáli jeden pred druhým s pohľadu od nástupišťa - vtedy treba nasprejovať dve polovice srdca alebo dvoch zaľúbených. Na jeden vagón jednu polovicu, na druhý druhú...<br />Iba dva správne vagóny a iba vo správny moment búdu tak, aby boli polovice spolu a aj to iba na chvíľu, kým sa znova nepohnú....<br />Všetci budú vidieť tie dve polovice ale spolu, tak aby tvorili komplet ich možno neuvida nikdy...<br /><br />Obrázok nesúvisí, je len kúl...Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-52789036916324481902009-08-23T12:11:00.007+02:002009-08-24T12:55:30.961+02:00Lonesome town - Osamelé mesto<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSJWghZ4_B5_nMbzOx4Tc4D5v0tT_-Sgc7cRtAy6TuZA7vLTX59bcwhU6zLhxAid-tbZOnmJHZVQexzC2CHk4obxAQKDqDAJqtDTIE2GqlyGVK3xw5A7QvRgX9LmxOxmuKPKxY9qkTnBY/s1600-h/sad+face.jpg"><img style="margin: 0px auto 10px; display: block; text-align: center; cursor: pointer; width: 126px; height: 127px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjSJWghZ4_B5_nMbzOx4Tc4D5v0tT_-Sgc7cRtAy6TuZA7vLTX59bcwhU6zLhxAid-tbZOnmJHZVQexzC2CHk4obxAQKDqDAJqtDTIE2GqlyGVK3xw5A7QvRgX9LmxOxmuKPKxY9qkTnBY/s320/sad+face.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5373315208226678674" border="0" /></a><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">There's a place where lovers go</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">je miesto kam zaľúbený chodia</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">To cry their troubles away</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">aby vyplakaly čo ich trápi</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">And they call it Lonesome Town</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">hovoria mu osamelé mesto</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Where the broken hearts stay</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">kde žijú zlomené srdica</span><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">You can buy a dream or two</span> -<span style="color: rgb(51, 102, 255);"> môžeš si kúpiť sen či dva</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">To last you all through the years </span>- <span style="color: rgb(51, 102, 255);">čo vydržia ti celé roky</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">And the only price you pay</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">a jediná cena ktorú zaplatíš</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Is a heart full of tears</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">je srdce plné sĺz</span><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Goin' down to lonesome town</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">odchádzam do osamelého mesta</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Where the broken hearts stay </span>-<span style="color: rgb(51, 102, 255);"> kde žijú zlomené srdcia</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Goin' down to lonesome town</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">idem do osamelého mesta</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">To cry my troubles away</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">vyplakať čo ma trápi</span><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">In the town of broken dreams</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">v meste zlomených snov</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">The streets are filled with regret</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">ulice sú plné ľútosti</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Maybe down in lonesome town</span> -<span style="color: rgb(51, 102, 255);"> možno že v osamelom meste</span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">I can learn to forget</span> -<span style="color: rgb(51, 102, 255);"> naučím sa zabúdať</span><br /><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">Maybe down in lonesome town - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">možnože v osamelom meste</span></span><br /><span style="color: rgb(255, 0, 0);">I can learn to forget</span> - <span style="color: rgb(51, 102, 255);">naučím sa zabudnúť</span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-69204055918054570172009-08-12T23:47:00.006+02:002009-08-24T17:55:48.135+02:00A tak to znova začína...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0vqWPF3r81Fd-uM_WXkYEVVf0H2weRkz4YCXXcV4toYtD3UPB6zsaDZtNsEpvUsT-gNPTAQxvbSkKkshYG0Nc5C2kXqtLU5eYDvkRFKtwLQZ8-fI54X-fthGrrqlIoB1xFG7lUFWv5P8/s1600-h/hmmm.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 200px; height: 200px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0vqWPF3r81Fd-uM_WXkYEVVf0H2weRkz4YCXXcV4toYtD3UPB6zsaDZtNsEpvUsT-gNPTAQxvbSkKkshYG0Nc5C2kXqtLU5eYDvkRFKtwLQZ8-fI54X-fthGrrqlIoB1xFG7lUFWv5P8/s320/hmmm.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5369215935876905474" border="0" /></a><br />Prvýkrát keď som ju uvidel, sedela pri budove ktorá sa volá Pokrok...akoby sa mi Tarantino snažil vraziť trochu svojej skrytej irónie do života aj tak preplneného cynizmom...<br />Sedela tam s jedným z kráľov mesta ktoré nemá kráľov...mala na tvári ten svoj rozkošný úsmev a topánky ako z presne toho druhu porna ktoré milujem...vtedy som ešte nevedel že oboje mi raz bude kradnúť spánok. Bohu Podobný mi povedal že to je Žena z Ríma...netrvalo dlho a zistil som že je v mnohých veciach ako ja keď som ešte nepoznal Kráľa.<br />Ako ľudia sa môžeme na svet pozerať len ľudskými očami, ale sú aj iné oči...napríklad oči blázna.<br />Poznám tie oči, každé ráno ich vidím v zrkadle...Kráľ im hovorí Shifty eye. Ona ich mala.<br />Ďalšia stratená duša prechádzajúca sa po meste v ktorom nevidno hviezdy, premýšľajúc na moste či by si skokom dole svoje problémy vyriešila, alebo ich iba rozmnožila.<br />Pútnik v dunách nepochopenia, v púšti samoty prahnúca po oáze ľudského tepla - nikdy ho nedostanúc pretože pery má príliš vysušené na to, aby sa napila.<br />Ubližuje sebe, ubližuje ľudom okolo...nefalšovaný čistý cit...bolesť, láska, nadchýnanie sa krásou, sebadeštruktívna a skľučujúca nenávisť k samej sebe...ešte to nevedela ale bola hedonista čakajúc ako ja vtedy v slzách, utopený v alkohole na svetlo na konci tunelu...na niečo alebo niekoho kto ho posunie daľej alebo späť, na miesto, kde to konečne do seba zapadne a začne dávať konečne zmysel.<br />Labyrint jej duše je nekonečný...nie ako u tých plastikových bábik ktoré znečisťujú celý svet, každý deň nové zákutie - intenzívne, pateticky rozkošné...človek si nemôže pomôcť aby sa nedostal k jej blízkosti a nepocítil aspoň časť tej nespútanej intenzity ktorú sama nedokáže vystáť....<br />Musím už ísť...dúfam že nabudúce keď tu budem písať ako Víťaz už to bude óda na lásku ktorá je opätovaná...nie na zamilovanosť o ktorej objekt nemá ponatia...Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-81688847452541791912009-05-07T16:07:00.007+02:002018-05-15T23:21:06.003+02:00My mind is chaos but chaos is not my mind...<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIBWcdU0jQCW29UtFUmhDx1kv4tKSC7mgGFfpM2qlL76WF6oSVHzHW_K6BwWL1HKWxm8Agn32G6__E9dnqWGmKTJx8Jd6W_hk5pMCZgouLP7_JCZicFIxivaClDWi6L9DhRINBGdtbLQc/s1600-h/we+substitute.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img alt="" border="0" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5333084587694514050" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiIBWcdU0jQCW29UtFUmhDx1kv4tKSC7mgGFfpM2qlL76WF6oSVHzHW_K6BwWL1HKWxm8Agn32G6__E9dnqWGmKTJx8Jd6W_hk5pMCZgouLP7_JCZicFIxivaClDWi6L9DhRINBGdtbLQc/s320/we+substitute.jpg" style="cursor: pointer; display: block; height: 214px; margin: 0px auto 10px; text-align: center; width: 320px;" /></a><br />
Found in the deeper parts of the web:<br /><br /><br />Drugs, pornography, and the devouring of the products of human creativity have become my vices. I feel the tug on my strings when it is time to fulfill the urge, fuel the machine. I am so tired of answering these voices, these urges beyond my superfluous addictions. The simple things, like eating, sleeping, on occasion even the chore of breathing borders on tedious and tremendous. To be charitable, I should commit suicide, to take myself out of the world, stop using resources, stop shitting, stop complaining. But fuck that, butt-fuck that.<br />
<br />
I've hated the world for so long now that I don't want to leave it. I want to destroy it, or at least watch everyone else do it. I feel like there is no way I could ever love the world again...<br />
<br />
I can't even bring myself to be creative anymore, it is like the world burns every piece of me up and inhales the soul-smoke. I am left a hollow husk, as burnt and dead as a corpse of a bird rotting in the midday sun by the road, hit by a car as it was trying to fly through the road. I can't ever bring my charred heart to beat again, I swear! Never to the beat of this world, never will I feel its pulse and bleed its blood! My blood runs black as the ashes that fall around me, staining anyone that gets too close. I am by no means crazy, but is the rest of the world? FUCK yes! So to be judged by their standards puts me on the minority end of things, and in that right I am labeled crazy, because MY beliefs do not fit the structure! I SAY FUCK YOU, <span style="text-decoration: underline;">YOU</span> HAVE NO BELIEFS!<br />
<br />
I sit in horror whenever I am exposed to the world outside that witch I have made for myself. I wonder what it is inside these people that make them act that way. I wonder if they could learn to be better, and smart. I wonder if it is better to educate them and try your hardest to bring the dark into the light, or is it better to leave them in the shadows forever, and only placate their blind desires? Only the men in power control those decisions, and I am not one of them. It would appear they have sworn the world at large to darkness, concealing true knowledge behind a blanket of lies and government, movies from Hollywood, false history, sitcoms and genocide. Fuck that, you can see the light of day, you can see what is real. Don't engage the sun in prayer, study it and apply the science of the stars to everyday logic and reasoning. The true balance would show itself if you put the bigger picture on the scale. No God, No King...only Man...Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-85904115100761114372009-04-22T22:55:00.002+02:002009-04-22T23:02:09.194+02:00The Question<div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">Otázka tá neznie</span></div><div> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">či milovať či nie</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">Tá je celkom iná</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">ľudskému zraku skrytá</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">Mám sa znova krásne ničiť</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">a len sebe lásku žičiť</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">či zahorieť vášňou</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">a spraviť dievča šťastnou?<br />mať len ideál, sen<br />či okúsiť vôňu žien?<br /></span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">poradiť mi teraz smieš</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">vedz však skôr jak odpovieš</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">že dvom viem lásku sľúbiť</span></div><div style="text-align: center;"> </div><div style="text-align: center;"><span style="font-family:Arial;font-size:85%;">ale iba jednu ľúbiť.</span></div>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-81725750974816023612009-03-25T18:16:00.006+01:002009-03-25T18:21:14.820+01:00Kennedy a Lincoln<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjL0kniGrjqoRhWgqgANm8vZpY9LDL6SYfN93RyCIU_BBopgcadQyXSlhou-RHhpZ9f_tBt_O5NVA4cgXs1oeVAI9-PvmZLqXan8iUgjRzucjhZlANSnyLkwbxVLX4bF4qDLQVKfpWHDUE/s1600-h/kennedy.jpg"><img style="margin: 0pt 0pt 10px 10px; float: right; cursor: pointer; width: 216px; height: 258px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjL0kniGrjqoRhWgqgANm8vZpY9LDL6SYfN93RyCIU_BBopgcadQyXSlhou-RHhpZ9f_tBt_O5NVA4cgXs1oeVAI9-PvmZLqXan8iUgjRzucjhZlANSnyLkwbxVLX4bF4qDLQVKfpWHDUE/s320/kennedy.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5317176204929910098" border="0" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilGN72CCPZ_o0Ui6AmUx5YdascZlQKj4JG606e2hqpI_8QqvJRi5YMcqv8eZ_sE2fD1IczXGzjK-deekdC9JzBJDsxqKnVBVkojsjYY-Zbm47w6-h7LZTqb9Dnm4m3JSEpA98MzH3mhtA/s1600-h/linc.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 197px; height: 261px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEilGN72CCPZ_o0Ui6AmUx5YdascZlQKj4JG606e2hqpI_8QqvJRi5YMcqv8eZ_sE2fD1IczXGzjK-deekdC9JzBJDsxqKnVBVkojsjYY-Zbm47w6-h7LZTqb9Dnm4m3JSEpA98MzH3mhtA/s320/linc.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5317176134437774322" border="0" /></a><br /><br /><div style="text-align: center;" dir="ltr"><span style="color: rgb(0, 0, 0);font-family:Trebuchet MS;font-size:85%;" ><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Abraham Lincoln bol zvoleny do kongresu 1846</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">John F. Kennedy bol zvoleny do kongresu 1946</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">A.L. bol zvoleny za prezidenta 1860</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">J.F.K. bol zvoleny 1960</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja bojovali za občianske práva</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obajoch ženy stratili deti kým žili v Bielom Dome</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja boli zastrelený v Piatok</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja boli strelený do hlavy</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Lincolnov sekretár sa volal Kennedy</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Kennedyho sekretár sa volal Lincoln</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja boli zavraždený južanmi</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja boli nasledovaný južanmi čo sa volali Johnson</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Andrew Johnson ktorý nasledoval linkolna bol narodený 1808</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Lyndon Johnson ktorý nasledoval Kennedyho bol narodený 1908</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">John Wilkes Booth ktorý zavraždil Linkolna sa narodil 1839</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Lee Harvey Oswald ktorý zabil Kennedyho sa narodil 1939</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obaja vrahovia sú známi podla ich 3 mien</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Obe ich mená majú 15 písmen</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Linkolna zastrelili v divadle čo sa volá Ford</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Kennedyho zastrelili v aute Lincoln značky Ford</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Linkol bol zastrelený v divadle a jeho vrah sa schoval v sklade</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Kennedy bol zasreleny zo skladiska a jeho vrah sa schoval v divadle</span><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">Aj Bootha aj Oswalda zavraždili pred jejich súdmi</span><br /><br /><span style="color: rgb(255, 255, 255);">What teh hell?</span><br /></span></div>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-12184409011476059582009-03-16T23:12:00.006+01:002018-05-15T23:24:08.420+02:00Rorschach<!-- /* Style Definitions */ p.MsoNormal, li.MsoNormal, div.MsoNormal {mso-style-parent:""; margin:0cm; margin-bottom:.0001pt; mso-pagination:widow-orphan; font-size:12.0pt; font-family:"Times New Roman"; mso-fareast-font-family:"Times New Roman";} @page Section1 {size:612.0pt 792.0pt; margin:70.85pt 70.85pt 70.85pt 70.85pt; mso-header-margin:35.4pt; mso-footer-margin:35.4pt; mso-paper-source:0;} div.Section1 {page:Section1;} -->From Watchmen (2009): <br /><br />Stál vo svetle z ohňa, umierajúc horkom. Krvavý fľak na hrudi ako mapa násilného nového kontinentu. Cítil sa očistený. Cítil temnú planétu točiť sa pod jeho nohami a vedel to čo mačky núti v noci jačať jak malé deti. Pozrel sa na oblohu cez dym oťažený ľudským tukom a Boh tam nebol. Ten chlad, dusiaca tma išla do nekonečna a my sme sami. Žijeme naše životy lebo nemáme nič lepšie na práci. Dôvod vymyslíme neskôr. Narodení zo zabudnutia: splodíme deti rovnako smerujúce do pekla ako my, odídeme do zabudnutia. Nie je nič iné. Existencia je náhodná. Nemá žiadnu šablónu alebo význam okrem toho čo si predstavíme po tom, čo na ňu pozeráme dosť dlho. Žiadny zmysel okrem toho ktorý sa sami rozhodneme vnucovať. Tento svet bez kormidla nie je tvarovaný nejasnými metafyzickými silami. Nie je to Boh, ktorý zabíja deti. Nie osud čo ich nareže alebo osud čo nimi nakŕmi psy. Sme to my. Iba my. Ulice smrdeli ohňom. Prázdnota tvrdo zadýchala na moje srdce, meniac jeho ilúzie na ľad, rozdrviac ich. Bol vtedy znovuzrodený, slobodný aby mohol naškrabať vlastný cieľ na tento morálne prázdny svet. Bol Rorschach. Pozrel som sa na Rorschachovú machuľu. Pokúšal som sa predstaviť si že to je rozkošatený strom, chladivé tiene pod ním, ale nebolo to to, čo som videl. Vyzeralo to viac ako tá mŕtva mačka čo som raz našiel ako malý, tie tlsté, lesknúce sa červy mrviace sa poslepiačky, trúc sa o seba, bláznivo tunelujúc preč zo slnka. Ale aj to bolo vyhýbanie sa skutočnej hrôze. Tá hrôza je toto: Nakoniec, je to jednoducho obrázok prázdnej, nezmyselnej čierňavy. Sme sami. Nie je nič viac. Psačia mŕtvola v uličke dnes ráno, odtlačky pneumatík na roztrhnutom bruchu. Tento svet sa ma bojí. Videl som jeho tvár. Ulice sú predĺžené odkvapy a tie odkvapy sú plné krvi. A keď sa konečne roztrhnú a všetka tá krv sa vyleje, všetok ľudský odpad sa utopí...Naakumulovaná špina všetkého ich sexu a vrážd sa im spení po pás a všetky štetky a politici sa pozrú k oblohe a začnú jačať "Zachráň nás"...a ja zašepkám......"Nie". Mali na výber...oni všetci. Mohli ísť v šľapajach dobrých ľudí, ako Ghándí alebo prezident Kennedy. Slušných ľudí čo verili v deň poctivej práce a poctivej pláce...Namiesto toho žrali tie sračky ktorými ich kŕmili pijavice a násilníci a neuvedomili si že tá cesta vedie do priepasti až kým nebolo neskoro. Nehovorte mi že nemali na výber...teraz stojí celý svet na pokraji zániku, zízajúc do krvavého pekla. Stojí na kraji so Všetkými tými liberálmi, intelektuálmi a rečníkmi...a z ničoho nič...nikto nemá čo povedať.Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com2tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-54184779182661591992009-03-15T01:06:00.007+01:002009-03-24T10:27:04.211+01:00And now a short message from our sponsor...<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXVzcDrqlC-evZ02wa8dQmIJpbDd1HcANMiU15Arfmf96bic02uUV3gISNLtOMHzzDets2JVYUSIEswXLy11ZVOFzXEh4lAHcL1ef1ymf1e4fOQFaw_af1pYOBf59CsaypTkafMB8QhyY/s1600-h/Water+zippo.jpg"><img style="margin: 0pt 10px 10px 0pt; float: left; cursor: pointer; width: 320px; height: 214px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiXVzcDrqlC-evZ02wa8dQmIJpbDd1HcANMiU15Arfmf96bic02uUV3gISNLtOMHzzDets2JVYUSIEswXLy11ZVOFzXEh4lAHcL1ef1ymf1e4fOQFaw_af1pYOBf59CsaypTkafMB8QhyY/s320/Water+zippo.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5313199959250047170" border="0" /></a><br />Kto som?<span style="font-family:georgia;"> 1000 vykrikov bolesti do tmy ked si sam v lese umlčané úderom pažbou do hrdla. Som hlas ktorí ti spieva detskú uspávanku keď sa zobudíš v tme a driapeš sa odo mňa ku svetlu. Som smiech ktorým sa smejú ľudia ktorý prežili reťazovú haváriu v 200km rýchlosti na 5 prúdovej ďiaľnici. Som lístok zadarmo, čo dostaneš keď si už tam. Som črep v tvojom mozku, o ktorom doktori hovoria že tam nie je, ale teba pritom privádza do šialenstva. Som posledná myšlienka zomierajúceho muža, a prvá toho práve narodeného. Som to všetko čo si kedy nevedel že chceš. Rorschachova škvrna, bez zmyslu - iba s tým, ktorý si tam tvoja predstavlivosť sama urobí aby nezošalela. Som fotka vesmíru v celej jeho výške, šírke a čase s bodkou : "Tu sa nachádzate vy". Som tvoja depresia v slnečný deň. Ten koho vidíš na fotkách seba samého keď si tak opitý že sa nepamätáš čo si robil. Som to "Do riti" čo povieš tesne po tom, čo skočíš bungee a zistíš že lano je roztrhnuté. Som to čo ťa núti sa pozerať na krvavú haváriu aj keď ťa napína na vracanie. Ten sen čo si mal? Ten ktorý nemal zmysel? Hádaj kto to bol... HIV čo ti oznámia po tom, čo ti vyliečili rakovinu. Som inšpirácia a zároveň pocit že toto ešte stále nie je ono. FUN in the FUNeral. US in anonymoUS. Posledný list zomierajúceho stromu. Pocit zeme pod nohami po jazde na centrifuge. Schopnosť zavraždiť, aby si prežil. Hlas čo povie <span style="font-style: italic;">do riti</span> keď ťa chitia pri tom "dobrom nápade" ktorý som ti dal do hlavy. Všetky nadávky čo ťa napadnú 5 minút po hádke. Som začiatok a koniec každého dňa. Som to čo by si bol, keby ťa nebrzdilo tvoje vedomie následkov - zviera čo hovorí to čo si myslí komu chce, vraždí, znásilňuje a berie čo chce, len pretože môže. Som to malé zhnité ja v tebe, ktoré dúfaš že nikdo nikdy neuvidí. Bol som v tvojom tele skôr ako ty. Neuvedomuješ si ma, lebo som si na teba zvykol. Nepamätáš si to keď si mal 1 rok, lebo vtedy som bol ty ešte ja. Som tvoje odmietanie smrti, hnev zo smrti, zjednávanie smrti, depresia zo smrti a prijatie smrti. Bývam v najčiernejšej, najextrémnejšej časti ľudskej mysli. V tej rozpínavej prázdnote, kam ľudia chodia aby našli samých seba.<br />Keby nebolo mňa, nebol by si spojený z vesmírom. Nič by ťa nenapadalo, na nič by si neprichádzal. Bol by si len stroj. Som tvoja duša...som chaos v tvojom vnútri...som tvoj Karol....lol<br /></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-6499555045937362382008-12-09T23:51:00.004+01:002008-12-10T00:07:10.016+01:00Bozk<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZXYJyGqWYuTgwXi3Z9SbHBDRCC5bdbq13ed-JXx1UGuJrqp5VkYl4jrYzcdA2_OGfiTLM3rcfP5-Ej-4t_3jozFmntEvbYTO_fS8pGHeZ2xRSnd4S_KhjpxyU6vTYzyZI5s9_JhUGqaw/s1600-h/I+lurv+you.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZXYJyGqWYuTgwXi3Z9SbHBDRCC5bdbq13ed-JXx1UGuJrqp5VkYl4jrYzcdA2_OGfiTLM3rcfP5-Ej-4t_3jozFmntEvbYTO_fS8pGHeZ2xRSnd4S_KhjpxyU6vTYzyZI5s9_JhUGqaw/s320/I+lurv+you.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277930682345580930" /></a><br /><div align="center"><span ><i>Mám tajomstvo<br />a je len tvoje<br />máš tajomstvo<br />a je len moje<br />je také krásne<br />je také krátke<br />úžasne sladké<br />o ňom každý básni<br />nič nedáme za sny<br />nechajme to plynúť<br />nesmieme ho minúť<br />buď len môj blázon<br />taký jak já som<br />aspoň na krátku chíľu<br />poďme spolu míľu<br />buďme len blízko</i></span><br /></div>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-38580428666589234372008-12-09T23:06:00.001+01:002008-12-09T23:19:53.704+01:00<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiH_3wjIZc1WZYRkNXtoYGRqEogNkgExPqwIFwwJ10kWR8ydofYIBK0qoKhloo6TSoNRmulQ5TWdh4x8GmUzKmSOLB8rkMtMNd4w80zEz797haoAbGuCwrwS0-PWPCodDh2dG8nREe27NU/s1600-h/Heart+kittens.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiH_3wjIZc1WZYRkNXtoYGRqEogNkgExPqwIFwwJ10kWR8ydofYIBK0qoKhloo6TSoNRmulQ5TWdh4x8GmUzKmSOLB8rkMtMNd4w80zEz797haoAbGuCwrwS0-PWPCodDh2dG8nREe27NU/s320/Heart+kittens.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277916689121093970" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0dRuM6sEu0228YuXcPGQQCZmkPI_ZEeHeRSAtXOrGHKiSYNfBikAidxIDCW2SE3T-sgUBRL5DXHOhIxq7vuvYnS_tpWage52qxB9bWrmNGs9VseVl5OAzJrlkVhZjp1BSbUenARL1O_U/s1600-h/Do+not+want+cat.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0dRuM6sEu0228YuXcPGQQCZmkPI_ZEeHeRSAtXOrGHKiSYNfBikAidxIDCW2SE3T-sgUBRL5DXHOhIxq7vuvYnS_tpWage52qxB9bWrmNGs9VseVl5OAzJrlkVhZjp1BSbUenARL1O_U/s320/Do+not+want+cat.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277916684990711202" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPQQfEL9tmDPE5ymyy_QbBldU4M6Kl3KmDQLHmPVn-kp0Ttt3WVvGz9voGe7FS92Ye1HsgSkR8lsSkMeMgTcepYGhs-9YpyjlN_aQ0fcP90diC7NPhpx7IeTfIt7PMNXC697Jbl4v7YNo/s1600-h/Camera+cat.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiPQQfEL9tmDPE5ymyy_QbBldU4M6Kl3KmDQLHmPVn-kp0Ttt3WVvGz9voGe7FS92Ye1HsgSkR8lsSkMeMgTcepYGhs-9YpyjlN_aQ0fcP90diC7NPhpx7IeTfIt7PMNXC697Jbl4v7YNo/s320/Camera+cat.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277916675370259650" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlh7vUSUMN5BI3fnRDBuzWgGpc8_HQPtslci1reFMbPdDwyEy4t0NBXGQzk3NgLhQMMaqVNTP-KIxqTXoZfxOZUUNqx2_kI-lGEquZWGlCg8dKHGPqpJ0qkyyPDDlhclmfN3c7-jMSNOQ/s1600-h/aaaw.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlh7vUSUMN5BI3fnRDBuzWgGpc8_HQPtslci1reFMbPdDwyEy4t0NBXGQzk3NgLhQMMaqVNTP-KIxqTXoZfxOZUUNqx2_kI-lGEquZWGlCg8dKHGPqpJ0qkyyPDDlhclmfN3c7-jMSNOQ/s320/aaaw.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277916668280157266" /></a><br /><a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWhwDBi30INGMDjDUSZqSWD0f6ZT3Dj7a0pK5u3OgWSnl6YOUtvvE1M3fAEJCAS_iMw7SBUwhLBujrtqSd2FU4Yb03an1MPzTwZepXEbw6C20m06VOfqGmLhl0OzL7r5f_ianetjtIFpM/s1600-h/Aaaaw+maaan+why'd+you+dooo+thaaat.jpg"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjWhwDBi30INGMDjDUSZqSWD0f6ZT3Dj7a0pK5u3OgWSnl6YOUtvvE1M3fAEJCAS_iMw7SBUwhLBujrtqSd2FU4Yb03an1MPzTwZepXEbw6C20m06VOfqGmLhl0OzL7r5f_ianetjtIFpM/s320/Aaaaw+maaan+why'd+you+dooo+thaaat.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5277916666896240994" /></a>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-12669665515009958882008-12-03T00:37:00.003+01:002008-12-03T00:54:35.134+01:00Vlasrný Vesmír?<span><span style="font-family:arial;">Prečo sa to tu volá Vlastný vesmír? Každý človek má nejakú cestu. Odniekiaľ ide, niekde práve je a niekam sa poberá. Počas tejto cesty vidí všetko čo mu je jeho cesta schopná ukázať...Či už sú to obrazy krajiny okolo, alebo pocity ktoré cesta prináša, ľudia na iných cestách alebo reklamy - všetko je zážitok. Každý moment, každý nádych, každý pohľad, aj ten najfádnejší a najnepodstatnejší okamih je zážitok. Neexistujú pozitívne a negatívne skutky alebo zážitky, len zážitky...označujeme ich za zlé alebo dobré sami! Bolesť aj vášeň, cesta autobusom po 100'000'000tý krát aj západ slnka na Haiti, vzdych od nudy vašeho spolužiaka aj pradenie rozkoše vašej mačky...každý film čo ste videli, každé slovo čo ťi ublížilo alebo ťa povzbudilo VŠETKO je mozaika ktorá je len a LEN vo vašej hlave. Niekto môže mať veľmi podobnú mozaiku ale ten Nekonečný vesmír obrazov, pachov, chutí, slov, snov, úspechov, pádov a zvykov TO je Váš Vlastný Vesmír. Akokoľvek chceš, akokoľvek niekoho miluješ, nikto sa do neho nikdy nedostane, nikto ťa nikdy nepochopí úplne...nikto nemôže byť ty. Zomrieš sám...každý žijeme a zomierame samy. Či už na bojisku alebo doma...zomierame samy a zostaneme iba najprv spomienka vo vesmíre iných, potom len tieň, nakoniec sa stratíme úplne...vďaka bohu (s malým b)</span></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-39148288605125825322008-12-03T00:34:00.000+01:002008-12-03T00:35:45.458+01:00<a onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}" href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkgreAloIVhtdfOL2NZrRWY1kEzcxnal0V4qkxGjqvxtOJcEew6moQaOByDgLXPGxHyyVX8hy8kPyHY5lBl4BnCsGqUyRsXV4_rMjPFhofepuvkI_-V7cK3_XokS6OSX4JsKwVdxiwx24/s1600-h/whoa.bmp"><img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhkgreAloIVhtdfOL2NZrRWY1kEzcxnal0V4qkxGjqvxtOJcEew6moQaOByDgLXPGxHyyVX8hy8kPyHY5lBl4BnCsGqUyRsXV4_rMjPFhofepuvkI_-V7cK3_XokS6OSX4JsKwVdxiwx24/s320/whoa.bmp" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5275340552832994066" /></a>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-3380342297303124112008-12-02T21:35:00.001+01:002008-12-02T21:35:58.948+01:00Koniec večnosti?<span style="font-family:arial;">Nie si tu...ale čo už...nebola si tu nikdy, hlavne keď som ťa potreboval. Karol mal pravdu...musím sa pohnúť ďalej...neviem prečo ti to píšem, asi aby som sa cítil že jedna veľmi veľmi dlhá kapitola v mojom živote sa skončila...Mal som veľa ilúzií a vždy keď už boli skoro preč, spolu s poslednou iskierkou nádeje, tak si prišla a povedala alebo spravila niečo, čo ich udržalo pri živote...tá ilúzia mi dávala silu ísť stále ďalej, nádej že raz sa dočkám. že raz príde tá doba. Ilúzia sa však nikdy nezmení na skutočnosť ale nádej vydrží naveky. Nie som zodpovedný za šťastie iných a to som si uvedomil až dnes. Bolo to ťažké...posledných pár rokov. A dnes, keď si mi povedala tých pár, možno bezvýznamných slov v tom vchode, došlo mi že ma nepoznáš ani trochu...Áno, určite by som dokázal sa pokúšať celý život, a aj by som chcel...ale Karol hovorí že aj keby sa mi to možno raz podarilo nebol by som šťastný. To že sa stále snažím a stále to pokazím a stále mi dáš znovu a znovu nádej na to, aby som to skúšal ďalej je asi to jediné o čo mi ide. Možno to ani nie je láska...len masochizmus...možno...neviem...poznám ju len od teba, takže nemôžem porovnávať. Ten pocit je intenzívny ale nie je opodstatnený. Je to len ilúzia. Pravdepodobne robím chybu, že sa ťa snažím v duchu zbaviť, ale s Karolovou pomocou som sa zbavil všetkého na čom mi záleží a teraz nemám čo stratiť ... a som šťastný. Si jediná ktorá zostáva na tomto úžasnom a krutom svete, na ktorej mi záleží a ty si jediná čo ma vie spraviť nešťastným. Som ako Matkinov Mystik. Viem PRESNE s kým by som bol šťastný do konca života ale nikdy ho nebudem mať...a ako dopadol? Tak ja dopadnúť nechcem. Myslel som že šťastie príde ak budeš šťastná ty, tak som robil všetko preto aby to tak bolo a zdalo sa mi, že sa mi to darí...ale len zdalo, nie si s ním štastná, aj tak toho nebolo veľa, čo som mohol urobiť...možno. Možno som toho mal spraviť viac...možno...Hádam som sa mal snažiť viac...hádam. Snáď som mal spraviť svoj krok skorej, keď si ho ešte nepoznala...snáď...snáď to budem ľutovať do konca života...snáď...ale som aký som a stojím si za každým rozhodnutím ktoré urobím, aj keď nebolo najlepšie. Zostane tam po tebe diera...veľká diera, snáď sa mi ju podarí niekým alebo niečím zaplniť...snáď...Nikdy som ti (nahlas) nepovedal „Láska moja“ ale vždy si ňou bola. Za všetko to trápenie som ti vďačný, ukázalo mi silu ľudského citu, dovtedy som na neho neveril, lebo som ho ani nemal. Nepraj mi šťastie, nebudem ho mať. Nedávaj mi ľútosť, nepotrebujem ju. Neprejavuj nenávisť, nezaslúžim si ju. Malá časť vo mne dnes zomrela, ale ako povedal Karol...“To bola tá slabá časť...Teraz si silnejší“ Možno má pravdu...Možno...nič nie je isté...len to že ťa ľúbim, a musím prestať pretože ti mňa nikdy nebudeš. A to ničí mňa, aj Karola. A keď nie kvôli mne, tak to musím skúsiť kvôli nemu.<br /><br />Prečo jej to napriek Karolovim radám nepošlem?<br /></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-57185327372847262382008-12-02T21:25:00.003+01:002008-12-03T00:34:02.763+01:00I'am the one<span style="font-family:arial;"><span><span>I</span><span>'M The One<br />I'Ve Been Here For You All Along<br />I'M The One<br />Who'S Shoulder You'Ve Been Cryin On<br />Nice Guys Finish Last<br />No One Knows As Good As Me<br />We'Re Just Good Friends<br />And You Come To Me For Sympathy<br />You Tell Me That I'M Not Your Type<br />Still You Call Me Late At Night<br />Everytime He Picks A Fight<br />After All He'S Said And All He'S Done<br />I'M The One<br /><br />doslovne ><br />Ja som Ten pravý<br />Bol som tu po celý ten čas pre teba<br />Ja som Ten pravý<br />Na koho pleci si plakávala<br />Dobrý chlapci skončia posledný<br />Nik to nevie tak dobre ako ja<br />Sme len dobrý priatelia<br />A ty ku mne prichádzaš pre súcit<br />Vravíš mi že nie som tvoj typ<br />Aj tak mi voláš neskoro v noci<br />Vždy keď sa s ním povadíš<br />Po tom všetkom čo povedal a urobil<br />Ja som Ten pravý</span></span></span><span><span><br /></span><br /></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-45682471626016833552008-12-02T21:13:00.003+01:002008-12-02T21:19:49.594+01:00Láska je Ilúzia...a je taká krásna<span><span>Láska nie je ty, ja, my alebo oni. Láska nie je príťažlivosť, láska nie je byť milovaný...Láska je niečo medzi, väčšie ako dvaja jedinci, väčšia ako dvojica. Je to ilúzia že tu je niekto kto je len tvoj a len pre teba, ilúzia že je niekto na kom ti záleží viac ako na sebe, ilúzia že je to niekto kto ta pozná a vie ako myslíš...ilúzia. Pravdou je, že akokoľvek niekoho miluješ, nikdy ti nebude úplne rozumieť, akokoľvek chceš stále je každý človek jeden vesmír zostavaný kakofóniou<br />pohľadov a tisícimi spomienkami na pachy, zvuky, zážitky...je to bolesť a krása, obetovať sa pre tvoju lásku, nie pre iného človeka ale pre ten pocit medzi, ktorý vám dáva pocit že ste rovnaký, lebo ho cítite obidvaja</span></span>Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-3087848414440611200.post-41973153496447395952008-12-02T20:35:00.000+01:002008-12-02T20:43:05.998+01:00Reason for the seasonTak sme konečne povolili...<br />Napriek tomu že blogové šialenstvo okolo nás zúrilo na plné gule sme doposial odolávali...<br />Až sme si jedného Decembrového večera uvedomili, že všetko to, čo sme doteraz tvorili len tak hnije na našom Txty súbore a po častiach to posielame známim. Tak prečo nie, veď takto bude transmisia našich myšlienok jednoduchšia, plus budeme mať ilúziu že po nás niečo zostáva. Tento blog chceme venovať hlavne veciam, ktoré máme v hlave, resp. ktoré v pravydelných intervaloch tryskajú na papier. Taktiež sa tu určite nájde aj miesto na internetový chaos. Dúfam že aspoň pár ľudí sem nakukne a pokúsia sa pochopiť náš vesmír. Vitajte v krajine divov.Karol a Viktorhttp://www.blogger.com/profile/15095458959752666045noreply@blogger.com0