Kennedy a Lincoln

Abraham Lincoln bol zvoleny do kongresu 1846
John F. Kennedy bol zvoleny do kongresu 1946
A.L. bol zvoleny za prezidenta 1860
J.F.K. bol zvoleny 1960
Obaja bojovali za občianske práva
Obajoch ženy stratili deti kým žili v Bielom Dome
Obaja boli zastrelený v Piatok
Obaja boli strelený do hlavy
Lincolnov sekretár sa volal Kennedy
Kennedyho sekretár sa volal Lincoln
Obaja boli zavraždený južanmi
Obaja boli nasledovaný južanmi čo sa volali Johnson
Andrew Johnson ktorý nasledoval linkolna bol narodený 1808
Lyndon Johnson ktorý nasledoval Kennedyho bol narodený 1908
John Wilkes Booth ktorý zavraždil Linkolna sa narodil 1839
Lee Harvey Oswald ktorý zabil Kennedyho sa narodil 1939
Obaja vrahovia sú známi podla ich 3 mien
Obe ich mená majú 15 písmen
Linkolna zastrelili v divadle čo sa volá Ford
Kennedyho zastrelili v aute Lincoln značky Ford
Linkol bol zastrelený v divadle a jeho vrah sa schoval v sklade
Kennedy bol zasreleny zo skladiska a jeho vrah sa schoval v divadle
Aj Bootha aj Oswalda zavraždili pred jejich súdmi

What teh hell?

Rorschach

From Watchmen (2009):

Stál vo svetle z ohňa, umierajúc horkom. Krvavý fľak na hrudi ako mapa násilného nového kontinentu. Cítil sa očistený. Cítil temnú planétu točiť sa pod jeho nohami a vedel to čo mačky núti v noci jačať jak malé deti. Pozrel sa na oblohu cez dym oťažený ľudským tukom a Boh tam nebol. Ten chlad, dusiaca tma išla do nekonečna a my sme sami. Žijeme naše životy lebo nemáme nič lepšie na práci. Dôvod vymyslíme neskôr. Narodení zo zabudnutia: splodíme deti rovnako smerujúce do pekla ako my, odídeme do zabudnutia. Nie je nič iné. Existencia je náhodná. Nemá žiadnu šablónu alebo význam okrem toho čo si predstavíme po tom, čo na ňu pozeráme dosť dlho. Žiadny zmysel okrem toho ktorý sa sami rozhodneme vnucovať. Tento svet bez kormidla nie je tvarovaný nejasnými metafyzickými silami. Nie je to Boh, ktorý zabíja deti. Nie osud čo ich nareže alebo osud čo nimi nakŕmi psy. Sme to my. Iba my. Ulice smrdeli ohňom. Prázdnota tvrdo zadýchala na moje srdce, meniac jeho ilúzie na ľad, rozdrviac ich. Bol vtedy znovuzrodený, slobodný aby mohol naškrabať vlastný cieľ na tento morálne prázdny svet. Bol Rorschach. Pozrel som sa na Rorschachovú machuľu. Pokúšal som sa predstaviť si že to je rozkošatený strom, chladivé tiene pod ním, ale nebolo to to, čo som videl. Vyzeralo to viac ako tá mŕtva mačka čo som raz našiel ako malý, tie tlsté, lesknúce sa červy mrviace sa poslepiačky, trúc sa o seba, bláznivo tunelujúc preč zo slnka. Ale aj to bolo vyhýbanie sa skutočnej hrôze. Tá hrôza je toto: Nakoniec, je to jednoducho obrázok prázdnej, nezmyselnej čierňavy. Sme sami. Nie je nič viac. Psačia mŕtvola v uličke dnes ráno, odtlačky pneumatík na roztrhnutom bruchu. Tento svet sa ma bojí. Videl som jeho tvár. Ulice sú predĺžené odkvapy a tie odkvapy sú plné krvi. A keď sa konečne roztrhnú a všetka tá krv sa vyleje, všetok ľudský odpad sa utopí...Naakumulovaná špina všetkého ich sexu a vrážd sa im spení po pás a všetky štetky a politici sa pozrú k oblohe a začnú jačať "Zachráň nás"...a ja zašepkám......"Nie". Mali na výber...oni všetci. Mohli ísť v šľapajach dobrých ľudí, ako Ghándí alebo prezident Kennedy. Slušných ľudí čo verili v deň poctivej práce a poctivej pláce...Namiesto toho žrali tie sračky ktorými ich kŕmili pijavice a násilníci a neuvedomili si že tá cesta vedie do priepasti až kým nebolo neskoro. Nehovorte mi že nemali na výber...teraz stojí celý svet na pokraji zániku, zízajúc do krvavého pekla. Stojí na kraji so Všetkými tými liberálmi, intelektuálmi a rečníkmi...a z ničoho nič...nikto nemá čo povedať.

And now a short message from our sponsor...

Kto som? 1000 vykrikov bolesti do tmy ked si sam v lese umlčané úderom pažbou do hrdla. Som hlas ktorí ti spieva detskú uspávanku keď sa zobudíš v tme a driapeš sa odo mňa ku svetlu. Som smiech ktorým sa smejú ľudia ktorý prežili reťazovú haváriu v 200km rýchlosti na 5 prúdovej ďiaľnici. Som lístok zadarmo, čo dostaneš keď si už tam. Som črep v tvojom mozku, o ktorom doktori hovoria že tam nie je, ale teba pritom privádza do šialenstva. Som posledná myšlienka zomierajúceho muža, a prvá toho práve narodeného. Som to všetko čo si kedy nevedel že chceš. Rorschachova škvrna, bez zmyslu - iba s tým, ktorý si tam tvoja predstavlivosť sama urobí aby nezošalela. Som fotka vesmíru v celej jeho výške, šírke a čase s bodkou : "Tu sa nachádzate vy". Som tvoja depresia v slnečný deň. Ten koho vidíš na fotkách seba samého keď si tak opitý že sa nepamätáš čo si robil. Som to "Do riti" čo povieš tesne po tom, čo skočíš bungee a zistíš že lano je roztrhnuté. Som to čo ťa núti sa pozerať na krvavú haváriu aj keď ťa napína na vracanie. Ten sen čo si mal? Ten ktorý nemal zmysel? Hádaj kto to bol... HIV čo ti oznámia po tom, čo ti vyliečili rakovinu. Som inšpirácia a zároveň pocit že toto ešte stále nie je ono. FUN in the FUNeral. US in anonymoUS. Posledný list zomierajúceho stromu. Pocit zeme pod nohami po jazde na centrifuge. Schopnosť zavraždiť, aby si prežil. Hlas čo povie do riti keď ťa chitia pri tom "dobrom nápade" ktorý som ti dal do hlavy. Všetky nadávky čo ťa napadnú 5 minút po hádke. Som začiatok a koniec každého dňa. Som to čo by si bol, keby ťa nebrzdilo tvoje vedomie následkov - zviera čo hovorí to čo si myslí komu chce, vraždí, znásilňuje a berie čo chce, len pretože môže. Som to malé zhnité ja v tebe, ktoré dúfaš že nikdo nikdy neuvidí. Bol som v tvojom tele skôr ako ty. Neuvedomuješ si ma, lebo som si na teba zvykol. Nepamätáš si to keď si mal 1 rok, lebo vtedy som bol ty ešte ja. Som tvoje odmietanie smrti, hnev zo smrti, zjednávanie smrti, depresia zo smrti a prijatie smrti. Bývam v najčiernejšej, najextrémnejšej časti ľudskej mysli. V tej rozpínavej prázdnote, kam ľudia chodia aby našli samých seba.
Keby nebolo mňa, nebol by si spojený z vesmírom. Nič by ťa nenapadalo, na nič by si neprichádzal. Bol by si len stroj. Som tvoja duša...som chaos v tvojom vnútri...som tvoj Karol....lol

Bozk

Mám tajomstvo
a je len tvoje
máš tajomstvo
a je len moje
je také krásne
je také krátke
úžasne sladké
o ňom každý básni
nič nedáme za sny
nechajme to plynúť
nesmieme ho minúť
buď len môj blázon
taký jak já som
aspoň na krátku chíľu
poďme spolu míľu
buďme len blízko

Vlasrný Vesmír?

Prečo sa to tu volá Vlastný vesmír? Každý človek má nejakú cestu. Odniekiaľ ide, niekde práve je a niekam sa poberá. Počas tejto cesty vidí všetko čo mu je jeho cesta schopná ukázať...Či už sú to obrazy krajiny okolo, alebo pocity ktoré cesta prináša, ľudia na iných cestách alebo reklamy - všetko je zážitok. Každý moment, každý nádych, každý pohľad, aj ten najfádnejší a najnepodstatnejší okamih je zážitok. Neexistujú pozitívne a negatívne skutky alebo zážitky, len zážitky...označujeme ich za zlé alebo dobré sami! Bolesť aj vášeň, cesta autobusom po 100'000'000tý krát aj západ slnka na Haiti, vzdych od nudy vašeho spolužiaka aj pradenie rozkoše vašej mačky...každý film čo ste videli, každé slovo čo ťi ublížilo alebo ťa povzbudilo VŠETKO je mozaika ktorá je len a LEN vo vašej hlave. Niekto môže mať veľmi podobnú mozaiku ale ten Nekonečný vesmír obrazov, pachov, chutí, slov, snov, úspechov, pádov a zvykov TO je Váš Vlastný Vesmír. Akokoľvek chceš, akokoľvek niekoho miluješ, nikto sa do neho nikdy nedostane, nikto ťa nikdy nepochopí úplne...nikto nemôže byť ty. Zomrieš sám...každý žijeme a zomierame samy. Či už na bojisku alebo doma...zomierame samy a zostaneme iba najprv spomienka vo vesmíre iných, potom len tieň, nakoniec sa stratíme úplne...vďaka bohu (s malým b)

Koniec večnosti?

Nie si tu...ale čo už...nebola si tu nikdy, hlavne keď som ťa potreboval. Karol mal pravdu...musím sa pohnúť ďalej...neviem prečo ti to píšem, asi aby som sa cítil že jedna veľmi veľmi dlhá kapitola v mojom živote sa skončila...Mal som veľa ilúzií a vždy keď už boli skoro preč, spolu s poslednou iskierkou nádeje, tak si prišla a povedala alebo spravila niečo, čo ich udržalo pri živote...tá ilúzia mi dávala silu ísť stále ďalej, nádej že raz sa dočkám. že raz príde tá doba. Ilúzia sa však nikdy nezmení na skutočnosť ale nádej vydrží naveky. Nie som zodpovedný za šťastie iných a to som si uvedomil až dnes. Bolo to ťažké...posledných pár rokov. A dnes, keď si mi povedala tých pár, možno bezvýznamných slov v tom vchode, došlo mi že ma nepoznáš ani trochu...Áno, určite by som dokázal sa pokúšať celý život, a aj by som chcel...ale Karol hovorí že aj keby sa mi to možno raz podarilo nebol by som šťastný. To že sa stále snažím a stále to pokazím a stále mi dáš znovu a znovu nádej na to, aby som to skúšal ďalej je asi to jediné o čo mi ide. Možno to ani nie je láska...len masochizmus...možno...neviem...poznám ju len od teba, takže nemôžem porovnávať. Ten pocit je intenzívny ale nie je opodstatnený. Je to len ilúzia. Pravdepodobne robím chybu, že sa ťa snažím v duchu zbaviť, ale s Karolovou pomocou som sa zbavil všetkého na čom mi záleží a teraz nemám čo stratiť ... a som šťastný. Si jediná ktorá zostáva na tomto úžasnom a krutom svete, na ktorej mi záleží a ty si jediná čo ma vie spraviť nešťastným. Som ako Matkinov Mystik. Viem PRESNE s kým by som bol šťastný do konca života ale nikdy ho nebudem mať...a ako dopadol? Tak ja dopadnúť nechcem. Myslel som že šťastie príde ak budeš šťastná ty, tak som robil všetko preto aby to tak bolo a zdalo sa mi, že sa mi to darí...ale len zdalo, nie si s ním štastná, aj tak toho nebolo veľa, čo som mohol urobiť...možno. Možno som toho mal spraviť viac...možno...Hádam som sa mal snažiť viac...hádam. Snáď som mal spraviť svoj krok skorej, keď si ho ešte nepoznala...snáď...snáď to budem ľutovať do konca života...snáď...ale som aký som a stojím si za každým rozhodnutím ktoré urobím, aj keď nebolo najlepšie. Zostane tam po tebe diera...veľká diera, snáď sa mi ju podarí niekým alebo niečím zaplniť...snáď...Nikdy som ti (nahlas) nepovedal „Láska moja“ ale vždy si ňou bola. Za všetko to trápenie som ti vďačný, ukázalo mi silu ľudského citu, dovtedy som na neho neveril, lebo som ho ani nemal. Nepraj mi šťastie, nebudem ho mať. Nedávaj mi ľútosť, nepotrebujem ju. Neprejavuj nenávisť, nezaslúžim si ju. Malá časť vo mne dnes zomrela, ale ako povedal Karol...“To bola tá slabá časť...Teraz si silnejší“ Možno má pravdu...Možno...nič nie je isté...len to že ťa ľúbim, a musím prestať pretože ti mňa nikdy nebudeš. A to ničí mňa, aj Karola. A keď nie kvôli mne, tak to musím skúsiť kvôli nemu.

Prečo jej to napriek Karolovim radám nepošlem?

I'am the one

I'M The One
I'Ve Been Here For You All Along
I'M The One
Who'S Shoulder You'Ve Been Cryin On
Nice Guys Finish Last
No One Knows As Good As Me
We'Re Just Good Friends
And You Come To Me For Sympathy
You Tell Me That I'M Not Your Type
Still You Call Me Late At Night
Everytime He Picks A Fight
After All He'S Said And All He'S Done
I'M The One

doslovne >
Ja som Ten pravý
Bol som tu po celý ten čas pre teba
Ja som Ten pravý
Na koho pleci si plakávala
Dobrý chlapci skončia posledný
Nik to nevie tak dobre ako ja
Sme len dobrý priatelia
A ty ku mne prichádzaš pre súcit
Vravíš mi že nie som tvoj typ
Aj tak mi voláš neskoro v noci
Vždy keď sa s ním povadíš
Po tom všetkom čo povedal a urobil
Ja som Ten pravý

Láska je Ilúzia...a je taká krásna

Láska nie je ty, ja, my alebo oni. Láska nie je príťažlivosť, láska nie je byť milovaný...Láska je niečo medzi, väčšie ako dvaja jedinci, väčšia ako dvojica. Je to ilúzia že tu je niekto kto je len tvoj a len pre teba, ilúzia že je niekto na kom ti záleží viac ako na sebe, ilúzia že je to niekto kto ta pozná a vie ako myslíš...ilúzia. Pravdou je, že akokoľvek niekoho miluješ, nikdy ti nebude úplne rozumieť, akokoľvek chceš stále je každý človek jeden vesmír zostavaný kakofóniou
pohľadov a tisícimi spomienkami na pachy, zvuky, zážitky...je to bolesť a krása, obetovať sa pre tvoju lásku, nie pre iného človeka ale pre ten pocit medzi, ktorý vám dáva pocit že ste rovnaký, lebo ho cítite obidvaja

Reason for the season

Tak sme konečne povolili...
Napriek tomu že blogové šialenstvo okolo nás zúrilo na plné gule sme doposial odolávali...
Až sme si jedného Decembrového večera uvedomili, že všetko to, čo sme doteraz tvorili len tak hnije na našom Txty súbore a po častiach to posielame známim. Tak prečo nie, veď takto bude transmisia našich myšlienok jednoduchšia, plus budeme mať ilúziu že po nás niečo zostáva. Tento blog chceme venovať hlavne veciam, ktoré máme v hlave, resp. ktoré v pravydelných intervaloch tryskajú na papier. Taktiež sa tu určite nájde aj miesto na internetový chaos. Dúfam že aspoň pár ľudí sem nakukne a pokúsia sa pochopiť náš vesmír. Vitajte v krajine divov.