Rorschach

From Watchmen (2009):

Stál vo svetle z ohňa, umierajúc horkom. Krvavý fľak na hrudi ako mapa násilného nového kontinentu. Cítil sa očistený. Cítil temnú planétu točiť sa pod jeho nohami a vedel to čo mačky núti v noci jačať jak malé deti. Pozrel sa na oblohu cez dym oťažený ľudským tukom a Boh tam nebol. Ten chlad, dusiaca tma išla do nekonečna a my sme sami. Žijeme naše životy lebo nemáme nič lepšie na práci. Dôvod vymyslíme neskôr. Narodení zo zabudnutia: splodíme deti rovnako smerujúce do pekla ako my, odídeme do zabudnutia. Nie je nič iné. Existencia je náhodná. Nemá žiadnu šablónu alebo význam okrem toho čo si predstavíme po tom, čo na ňu pozeráme dosť dlho. Žiadny zmysel okrem toho ktorý sa sami rozhodneme vnucovať. Tento svet bez kormidla nie je tvarovaný nejasnými metafyzickými silami. Nie je to Boh, ktorý zabíja deti. Nie osud čo ich nareže alebo osud čo nimi nakŕmi psy. Sme to my. Iba my. Ulice smrdeli ohňom. Prázdnota tvrdo zadýchala na moje srdce, meniac jeho ilúzie na ľad, rozdrviac ich. Bol vtedy znovuzrodený, slobodný aby mohol naškrabať vlastný cieľ na tento morálne prázdny svet. Bol Rorschach. Pozrel som sa na Rorschachovú machuľu. Pokúšal som sa predstaviť si že to je rozkošatený strom, chladivé tiene pod ním, ale nebolo to to, čo som videl. Vyzeralo to viac ako tá mŕtva mačka čo som raz našiel ako malý, tie tlsté, lesknúce sa červy mrviace sa poslepiačky, trúc sa o seba, bláznivo tunelujúc preč zo slnka. Ale aj to bolo vyhýbanie sa skutočnej hrôze. Tá hrôza je toto: Nakoniec, je to jednoducho obrázok prázdnej, nezmyselnej čierňavy. Sme sami. Nie je nič viac. Psačia mŕtvola v uličke dnes ráno, odtlačky pneumatík na roztrhnutom bruchu. Tento svet sa ma bojí. Videl som jeho tvár. Ulice sú predĺžené odkvapy a tie odkvapy sú plné krvi. A keď sa konečne roztrhnú a všetka tá krv sa vyleje, všetok ľudský odpad sa utopí...Naakumulovaná špina všetkého ich sexu a vrážd sa im spení po pás a všetky štetky a politici sa pozrú k oblohe a začnú jačať "Zachráň nás"...a ja zašepkám......"Nie". Mali na výber...oni všetci. Mohli ísť v šľapajach dobrých ľudí, ako Ghándí alebo prezident Kennedy. Slušných ľudí čo verili v deň poctivej práce a poctivej pláce...Namiesto toho žrali tie sračky ktorými ich kŕmili pijavice a násilníci a neuvedomili si že tá cesta vedie do priepasti až kým nebolo neskoro. Nehovorte mi že nemali na výber...teraz stojí celý svet na pokraji zániku, zízajúc do krvavého pekla. Stojí na kraji so Všetkými tými liberálmi, intelektuálmi a rečníkmi...a z ničoho nič...nikto nemá čo povedať.