2. 12. 2008

Tma

Zaspal som vo svetle, keď som nebol sám, keď som bol šťastný. Teraz som sa prebudil a je tu tma...kvôli tebe...tej tmy je plný svet, je všade vonku ale nikto ju nevidí, len ten kto je sám. Ona takých hľadá, živí sa nimi. A keď ju uvidíš, uvidí ona teba. Preteká mi do izby škárou vo dverách, nech sa akokoľvek snažím...tma...čierna voda, je jej celé more. V noci ju vidíš len vďaka tomu že si pamätáš aké to bolo cez deň, vidíš ju len keď robí mesiac strieborné iskry na jej tmavej hladine...mesiac, ktorý svieti spomienkou slnka...plazí sa ako nejaký neforemný živočích po stenách, po podlahe, po strope ide ku mne, sápe sa po chápadlami a ja s v rohu izby krčím a z hrôzou sledujem ako sa ku mne približuje...po milimetri. Konečne ku mne príde a začne pi po nohe liezť hore...Tá tma je studená. Tá tma je lepkavá ako smola...mam ju na rukách...mám ju na tele...zavriem oči, nech už ju aspoň nevidím, mám ju však v očiach...cítim jej pach...dostala sa všade...panikárim, som zalepený, snažím sa ju zotrieť! Ruky mám zodraté ale stále je tu, topím sa v nej, dusí ma...potom prídeš a ja sa prebudím a tma je preč...nemám ju v očiach...nie som zalepený, ale mám ju v sebe...je tam stále...ako črep v hlave a smola na srdci...neviditeľná sa prelieva vonku a čaká...čaká kedy odídeš a ja budem zas sám a potom znovu príde a ešte mocnejšia ako predtým. Viem to...ona to vie...vieš to aj ty? Nechcem aby si odišla...tma ma dusí! Chce ma zabiť! Ja ju zo seba zoderiem! Čistím ju nožom...bolesť mi vystreľuje v náporoch hore rukou do hlavy a do srdca...tam odpadáva a plazí sa preč. Bolesť ustúpi a tma je tu znova. Utekám pred ňou. Hľadám svetlo ako ty. Vo svetoch ktoré existujú iba za obrazovkou. Hľadám svetlo na dne skleneného tunela. Hľadám ho v bolesti môjho tela. Prichádza, bojuje s tmou. Ale ona je tu vždy...už keď ťa raz zbadá, bude ťa loviť, kým ťa nedostane.

Žádné komentáře: